Modli sa a pracuj. Motto benediktínov pretkávalo v uplynulom týždni výtvarnoliterárne sympózium Ora et Ars. Na Skalke pri Trenčíne nahradila fyzickú prácu umelecká tvorba.
TRENČÍN. Okrem výtvarníkov a literátov, ktorí hľadali inšpiráciu v zákutiach bývalého benediktínskeho opátstva, si na svoje prišli aj pátrači po historických zaujímavostiach. Program siedmeho ročníka medzinárodného podujatia spestril seminár o kláštornej medicíne.
Feldek nešiel do neznáma
Ešte pred začiatkom sympózia v jaskynnej kaplnke na Veľkej Skalke prijal protagonistov primátor Trenčína Richard Rybníček. „Mesto Trenčín je pyšné, že organizuje Ora et Ars. Vaše diela sú večné, pretože sa k nim ľudia môžu vrátiť, vyjadriť sa a dotvárajú ich život,“ povedal Rybníček.
Tretinu z pätnástich umelcov organizátori začlenili do literárnej sekcie.
Najstaršie pútnické miesto na Slovensku prilákalo aj majstra slova Ľubomíra Feldeka. Veľkú zásluhu na jeho príchode mal spisovateľ z neďalekej Dobrej Rudolf Dobiáš.
„Na Skalke som prvý raz, je tu úžasná atmosféra. S Rudom sme takmer rovesníci, myslím si, že je to v tejto chvíli najdôležitejší slovenský básnik. Svoju vzdialenosť od komunizmu zaplatil ôsmimi rokmi vo väzení, na druhej strane vďaka tomu vytvoril krásnu poéziu,“ pripomenul Feldek, ktorého otec maturoval na Piaristickom gymnáziu v Trenčíne v roku 1924.
Ako metaforicky dodal, slovenská literatúra sa rodí práve z takýchto jaskýň a ťažkých podmienok. „Boli by sme ochudobnení o mnoho krásnych vecí, keby slovenskí spisovatelia trošku netrpeli.“
Podľa koordinátora výtvarnej sekcie Jozefa Vydrnáka sa aktuálny ročník niesol opäť v znamení autorov z krajín V4. Poľsko zastupovala absolventka Krakovskej akadémie Bernadetta Stępień, Českú republiku akademickí maliari manželia Trizuljakovci. „Sme poctení, že sa k nám opakovane hlásia vysokoškolskí pedagógovia, napríklad docent Pavol Rusko z Ružomberka. Šancu dostali aj umelci z trenčianskeho regiónu. Najdôležitejšie však je, aby tu boli autori, ktorým má toto miesto čo povedať,“ zdôraznil Vydrnák.
Trenčianska rodáčka Eva Mišáková Abelová priznala, že so Skalkou doteraz neprichádzala do styku. „Keď som uvidela zábery, napadlo mi, že by som sa raz tohto sympózia rada zúčastnila. Oslovil ma tunajší genius loci, ktorý by mal osvietiť duchovne i tvorbou. Priestor je tu útulný a zároveň mystický,“ povedala maliarka, odhodlaná zobraziť motívy krížov.
Čo skrýva kláštorná medicína?
Štvrtý rok je súčasťou programu Ora et Ars kultúrno-historický seminár. Tento raz bola predmetom záujmu kláštorná medicína. Prezentované príspevky doplnia katalóg sympózia v prílohe Okno.
„Postupne sa snažíme upriamovať pozornosť na jednotlivé aspekty fenoménu kláštora a kláštorného života v uplynulých historických obdobiach. Kláštorná medicína úzko súvisí s ľudovým liečiteľstvom, filozofiou doby, spôsobom života či lekárskymi spismi,“ priblížil zostavovateľ prílohy Igor Zmeták.
Na seminári s medzinárodným zastúpením sa hovorilo o spôsoboch liečenia v stredoveku, počiatkoch alchýmie, historických lekárskych tlačiach, flóre Bielych Karpát, ľudových receptoch od Jozefa Ľudovíta Holubyho či dejinách piva.
Verejnosť sa mohla prvýkrát zoznámiť s našim najvýznamnejším zachovaným herbárom a životom frátra Cypriána z Červeného Kláštora.
